Diskusné koňoviny

Nový príspevok
!!! Musíte vyplniť všetky údaje !!!

SK:
"Dochtor mi doporučil dva deco červeneho vina denne." "A jak ti to idze?" "Fajne, už som v roku 2039."
Povedali, že som partizán Janko Giertli:
Ahojte. Práve som prišiel s tréningu nášho starého klubíku mladých /hoci vekom aj starších/ ľudí. Mám celkom super pocit. Preto, lebo dnes som pocítil taký stav, že sme mali radosť z toho, že sme sa zišli, že sme si zahrali, že sme sa spotili pri 30 stupňoch pána Celzia v Jaríkovej malej telocvični /v mojom veku vyzerá ako hala v Záhrebe na MS roku 2010/, že sme si posedeli pri pivku a aróme do koláča, že boli s nami mladé dievčatá /no, pri mojom veku je každý vek krásnych žien mladý, ale aby som bol spravodlivý, chodia s nami baby aj 35 ročné, ale aj krásne staršie a to je pre mňa zázrak - teda, že aj s takými mladými babami si môžem po basketbalovom ihrisku "pochodiť"/. Je čas uvoľňovania obmedzení. Daj bože a daj príroda. Ľudia sú všelijakí - dobrí, zlí, múdri, menej inteligentní, takí, čo nemali v živote šťastie sa narodiť, chudobní, bohatí, normálni, hlúpi, Tramp .... a iní. Zistili sme, že keď budeme nútení držať spolu, možno to zvládneme. A možno sme zistili, že sme len jeden živočíšny druh na malej Zemičke. Keď sa pozrieme na Slnko, našu najbližšiu hviezdu, vďaka ktorej máme svetlo, teplo a život, zistíme, že keď polomer Slnka je v merítku 50 cm tak polomer Zeme je 5 mm. Také nič, taká malá gulička. Topia sa nám ľadovce, 4 000 000 ľudí za rok zomrie na znečistený vzduch, koľko detí od hladu, koľko ľudí vo vojnách, najväčšie firmy sveta platia percentuálne menšie dane, ako upratovačka. Načo by platili, veď "štát nie sme my". Chcel som len povedať, že môj dobrý pocit z môjho dnešného osobného zážitku s kontaktom s priateľmi bol o to silnejší, že možno nemusel existovať. Vážme si každý deň. Keď sme končili v krčme, začalo vonku liať /my stredoslováci od Janka Giertliho hovoríme, že "ako z krhľe"/. Vošiel som domov a dal som si po tej aróme do koláčov a chmeľového chleba ešte kúsok pravej ovčej žinžice. Nebojte sa, nikdy som sa od nej neposr...l. Veď tí naši slovenskí salašníci, bačovia a valasi žili na syre, žinčici a pálenke. To posledné som mal, to druhé som si dal doma a syr si dám ráno, pozor všetko 100% ovčie, alebo syr môže byť kozí. A predstavte si, keď som prichádzal ku vchodu o pol jednej budúceho /dnešného?/ dňa, išla so mnou suseda, ktorú doviezlo auto, odomykali sme vchod do bytovky a tam vo vchode ďalšia, mladšia 18 ročná suseda s frajerom. Lialo, blýskalo sa, hromy bili a tak som si uvedomil, akí sú krásni a že im želám v živote všetko najlepšie. Takže zase som mal taký dobrý pocit. Možno som im to mal povedať, ale asi by nepochopili, čo im ten starý pán hovorí. No dosť pocitov, hoci som vďačný, že som ich mal. Náš klubík žije. Milanek trošku ožil, no rekonštruujú mu cestu ku jeho Taľke, tak nechodí na tréningy pravidelne. Kľudne mu to odpustíme, bo už dlho nevydržal neorganizovať zájazdy, čo nás veľmi teší, a vyzerá to na Klatovy v septembri. No a ešte náš sivý kôň vyhlásil asi 135. edíciu uzavretia sezóny tam, kde najkrajšie stromy sú na Horehroní v dedinke Beňuš. Ta teľo pocitov som dnes zažil. Pekné boli. Keby niečo zle, tak prepáč Broňa a i vy ostatní. P.S. Celkom sa mi s vami žije dobre.
SK st.:
Vtipy dva kusy [18] Páči sa mi
1. "Deväť z desiatich kaprov doporučuje na Vianoce lososa." 2.."Haló, to je tiesňová linka ? Mám v byte hada, asi užovku". "Ste členom ochrancov prírody, spolku Deti zeme, alebo Greenpeace ?" "Nie, to nie som." "No tak ju normálne jebnite lopatou po hlave".
Vaš kamoš SK:
Odkaz našemu - co še na jeho meno preskakuju ohňe. [21] Páči sa mi
Ta ňebudz taki skrpmni SK. Ja kebi dvakrat do dňa daval Balažove kondički, nešol bi na trening, /teda na ňe na trening, aľe na protikorostretRenatkowi/. A to som ňeschudol...P.S. : Kebi ňekdo chcel naučic, jak še pritepľuje voda v lavore zos konvice, kec sebe močice ňechti, mam na to patent. Dva tiždňe mace pokoj od choďeňa a behaňa.
SK:
Jedného dňa zomrieme. Ale všetky ostatne budeme žiť... [21] Páči sa mi
Pomali, pocichi začiname športovac. I ja. Radši ňepovim dze, kedi a s kim, bo i kec športove klubi už možu trenovac (a že ten naš je poradňe preslaveni), ta pri zmetočnosci vihlašeňoch odbornej komisii pri našej ešči odborňejšej vladze, jeden ňigda ňezna... Možem povedac, že po dluhej prestavke to ňemam ľehke. Aľe ňedostatok sili a richlocsi nahradzjem ňedostatkom obratnosci, zručnosci. Bez zbitočnej skromnosci mušim hňetka dodac, že som vof tim calkom dobri...
SK:
Odniekiaľ skopírované (Ctrl C - Ctrl V) [32] Páči sa mi
Prevláda názor, že hlavným dôsledkom predlžovania života je fakt, že starší ľudia žijú dlhšie. Lenže tak to nie je. Tým hlavným dôsledkom, doslova obrovským a pred našimi očami meniacim celé ľudstvo, nie je to, že staroba trvá dlhšie ale fakt, že oveľa neskôr začína. Pre tých, ktorí dnes majú štyridsať, päťdesiat, päťdesiatpäť rokov začne staroba niekedy v sedemdesiatich piatich, osemdesiatich rokoch. Teda o dvadsaťpäť rokov neskôr, ako u generácie našich rodičov. Ešte celkom nedávno boli v ľudskom živote tri hlavné obdobia: mladosť, zrelosť a staroba. Teraz „zrelosť“ nastupuje okolo päťdesiatky a znamená začiatok absolútne novej, predtým neexistujúcej etapy ľudského života. Čo o nej vieme? 1. Trvá takmer tridsať rokov – od päťdesiatky zhruba do sedemdesiatpäťky. 2. Na rozdiel od predchádzajúcich predstáv sa fyzické a intelektuálne možnosti človeka v tomto období pri správnom prístupe neznižujú a sú minimálne rovnaké, v niektorých prípadoch dokonca lepšie, než v mladosti. 3. Je to potenciálne najlepšie a najhodnotnejšie obdobie ľudského života, lebo v sebe spája zdravie, silu a životné skúsenosti. Podľa štatistických údajov z posledných rokov, najšťastnejšie obdobie života, a teda jeho vrchol, prichádza dnes približne v šesťdesiatich piatich rokoch. 4. Tí, ktorí majú dnes 55 – 65 rokov, prežívajú takéto obdobie ako vôbec prví v ľudskej histórii. Predtým skrátka neexistovalo, pretože ľudia starli omnoho skôr. 5. V najbližších niekoľkých desaťročiach sa ľudia vo veku 50 – 75 rokov stanú najmohutnejšou vekovou skupinou na Zemi. Čím sa život po päťdesiatke líši od celého predchádzajúceho života? Predsa tým, že životu po päťdesiatke nás nikto nikdy neučil. Dojčatá pripravujú na detstvo, deti na dospievanie, dospievajúcich na mladosť a v mladosti trávime desiatky hodín prípravou na nadchádzajúce skúšky zrelosti. Ale hranicu päťdesiatich rokov prekonávame bez akejkoľvek predstavy o tom, ako, čím, a prečo žiť ďalej. Na tom nie je nič divné. Kde by sme chceli tieto vedomosti získať, keď ešte pre generáciu našich rodičov päťdesiatkou akosi oficiálne začínala staroba a o ďalšom živote sa akosi nepremýšľalo? Málokedy si uvedomujeme, že životný program, ktorý bez odchýlky nasledujeme, založili predchádzajúce generácie. Práve predchádzajúce pokolenia vytvorili všetky knihy, filmy a vzdelávacie systémy, ktoré v detstve a v mladosti formovali naše vedomie. Predchádzajúce pokolenia však nemali žiadne predstavy o živote po päťdesiatke. Z prostého dôvodu: v ich skúsenosti po päťdesiatke v zásade už o žiadny život nešlo. Preto tiež nie je súčasťou životného programu, ktorý sme zdedili. Podľa všetkých dostupných štatistík tým, ktorí dnes majú okolo 50 – 55 rokov nezačne staroba skôr ako v osemdesiatich rokoch. To je samozrejme veľmi, veľmi príjemné. Jednoducho sme dostali do daru až dvadsaťpäť (!) rokov aktívneho a plnohodnotného života. Problém sa skrýva v tom, že zaobchádzať s týmto darom nás nikto nenaučil. Takže po päťdesiatke niekedy riskujeme stratu dobrých 25 – 30 rokov, ak tento vek akceptujeme ako hranicu staroby. Stratené roky by pritom pre nás mohli byť bez preháňania najkrajšie v živote. Po päťdesiatke nastupuje v živote pozoruhodné obdobie, kedy máme čas, máme zdravie aj silu, nemáme už sociálne záväzky, zato máme životné skúsenosti a do začiatku staroby nám zostáva ešte štvrť storočia! Nemrhajte týmto časom zbytočne. Neskôr to budete ľutovať. Keď je vám cez päťdesiat, v dnešnej dobe môžete doslova všetko: mať nové záujmy, novú zábavu, radosti a dojmy, novú kariéru, novú lásku, nové cesty. Pritom kvalita týchto nových zážitkov v mnohom ďaleko prevyšuje všetko, čo vám bolo dostupné za zelenej, neskúsenej a povinnosťami zviazanej mladosti.
SK:
Život s Covidom III [34] Páči sa mi
Sedí Anjel pred mestom. Do mesta má namierené Smrť a Anjel sa jej pýta: „A ty načo tam ideš?“. Smrť odpovedá: „Chcem zobrať 8000 životov.“ Anjel: „Nuž keď to musí byť...“ „Prečo si ma oklamala?“ pýta sa Anjel keď sa Smrť vracia a pokračuje: „Chcela si vziať len 8000 ale zomrelo 15000 ľudí.“ A Smrť odpovedá: „Ako som prisľúbila tak som aj vzala 8000. Zbytok umrel od strachu...“----------------------S pozdravom -Nech žije zdravý rozum - do skorého videnia.
SK:
Život s Covidom II [47] Páči sa mi
Každi boži dzeň teraz čujeme všelijake napadi co a jak treba robic, žebi dobre bulo. Jeden bi už predaval motore, bo to su vraj veľke obchodi a je tam povekšiňe malo ľudzi, druhi bi už daco sadzil na zahradke, ta už sebe možeme kupic hľinu i kvitki, treci bi už chcel otvoric šicko, no a ten najhlavňejši sebe zaš obľubil blekauti, ta bi nas najradšej každeho z nas trimal doma a kontroloval žandarami a vojakami doftedi, dokedi toten virus ňeporaži, atd. Koňec koncoch i prechadzki do prirodi, na chtore nas laka naš kamarat, su možno dobra vec. Napadoch dobludu, sam ňeznam chtori je najľepši. Aľe še čudujem, že ňikemu ešči ňeprišlo na um aspoň uvažovac o ťelocvičňoch. Uznavam, že to ňeňi dajaka mimoriadna priroda, aľe su tiž dosc veľke priestory. A aňi bi ňemušeľi otvoric naraz šicke. Na začatek bi možno stačilo totu našu, co je asi 290 m2. I kec mam teraz teľo roboti, že dakedi aňi ňeznam kdze mi hlava stoji, dal som sebe totu namahu a zrobil paru prepočtoch. Višlo mi, že pri zachovaňi mantri – 1 človek na 25 m2 plochi – bi nas tam naraz mohlo bic jedenasc, s prižmureňim oka i dvanasc. Jak ešči asi pametace, malokedi je nas tam vecej. No a samozrejme na dva metre jeden od druheho! Mňe bi to iba vihovovalo, bo koňečňe bi mi na ihrisku ňikto ňezavadzal a ňeprekažal. (A potom ešči aspoň dva razi do tižňa otvoric večar jeden barik. Co? Aľe to už bi som chcel asi veľo...)
Skoro najstarši ... teda vekom:
Čo robim, jak žijem [48] Páči sa mi
Tak som doma. Mal som prípravu, lebo už od septembra som na "pravom" dôchodku, t. z. sme si s mamčou zvykali... Spoznali sme zrúcaniny dvoch hradov v okolí Prešova a boli sme na dlhších prechádzkach. Tak zopár typov. Boli sme na Zbojníckom hrade - Soľnohrade, hrade Šebeš - Podhradík, na Kvašnej vode, nad Zlatou Bańou v rezervácii Pusté Pole /kde teraz kvitnú krásne modré a vzácne, zákonom chránené kvietky - Poniklec slovenský/ až hore pri vysielači Dubník v Slánskych vrchoch, v kaňone Kamenná Baba pri Lipovciach ... Ešte nám zostali tieto hrady : Kapušanský, Šarišský, Obišovský, Kamenický, Hanigovský, Plavečský, Staroľubovniansky - ten je asi zavretý, lebo je so vstupným a dá sa ísť aj na hranicu na poľský hrad Muszina. Ešte do 60 km sú tu Čičva, Brekov. Prechádzky sú dobrá vec, štyri steny bytu nič moc, domkári sú na tom lepšie. Takže choďte von. Ešte k vysielaču Dubník, ktorý detailne pozná Milanek a raz, už asi pred 4mi - 5timi rokmi som mu povedal, že by som chcel ísť hore na stožiar. Inak je to najvyššia stavba na Slovensku vysoká 318 metrov, postavená v roku 1961, rovnaký vysielač stojí na Skalke v Kremnických vrchoch /Suchá Hora/. Tak mi Milanek volal asi o tri mesiace, že "Ideš*?". Pýtam sa, že kde? Do stožiara! Je tam pracovný výťah a chlapci sa chystali na údržbu. Tak som to vzdal, lebo už som sa bál výšky a keď vystúpite v 250 - 270 metroch na stožiari a pri vás je len dookola stožiara zábradlie, tak by som sa asi posr... Tak ma zastúpil /nie v ten deň/ náš thajský motorkár a ho chválim, ale tiež sa asi nesmial v tých výškach. No a teda náš Taľkár má môj obdiv, tá práca je aj pekná aj nebezpečná aj náročná. Myslím na vás kamarátov, kamarátky, na ostravákov, bratislavákov, košičanov a všetkých, držím palce, buďte bezvírusoví a pozdravujem vás.
SK:
Život s Covidom [57] Páči sa mi
Ta už das dva tižňe sebe tu naživame zos virusikom. Pomeňel nam dakus život. A na perši pohľad gu horšemu. Aľe počas presuvaňa še zos obivački do kuchňi, na zachod, do spalňi a zos gauča na ini gauč som prišol na to, že to ňeňi až take plane jak še zda. Bo naraz še zos bežnich vecoch, z rutinneho života, aľe hlavňe skoro zo šickich mojich zaľuboch. koňičkoch a zaujmoch staľi sni a tužbi. A povice sami, mac ešči sni a dokonca tužbi vof takim veku, to ňe až take plane, ňe? A ešči som sebe všimniul, že kec sebe poradňe založim ruško, nasadzim okuľare a viražim do Centrumu, do Bilej , na pľac, (daľej sebe zatiaľ ňetrufam) ta šmahom ruki še zos štamgasta zos ČS baru, chtoreho še dalo hocdze spoznac, staňe anonimni alkoholik. A z vas tiž, bo ešči som aňi jedeho ňestretnul. A možno i stretnul, zaručeňe aľe ňespoznal...
SK:
Upozornenie [59] Páči sa mi
Ňezapomňice, že 29.3. še meňi čas a možeme bic doma o hodzinu dluhši!
SK:
Zatiaľ asi tak [54] Páči sa mi
Premierovi a vláde do pozornosti: Nemusíte nevyhnutne prejsť od slov k činom, budem vďačný, ak prejdete od drístov k slovám...
SK v :
Zdanlivo čistý, ale tie myšlienky... [60] Páči sa mi
Ta už vecej jak tidzeň šedzime šicke doma a na minimum zme obmedzeli svoje spoločenske i športove aktivity. Aňi zme še ňenazdaľi, že tak skoro pridze na Milošove slova. Ňe tak davno nam citoval vof karčme Wericha: „Neříkej, že nemůžeš, když nechceš. Protože přijdou velmi brzy dnové, kdy to bude daleko horší: budeš pro změnu chtít a pak už nebudeš moci.“ Ja, napriklad, som še vtedi v duchu poušmial a pomišľel sebe, že isce je to pravda a gu temu raz i pridze, aľe ňe hňetka. Až dakedi inokedi, pozňejši, za paru roki, kec mi moje celo načisto vipovi službu a ja ho budzem mušel posluchnuc. Teraz še radši ešči napijem piva zos kamaratmi. A vof stredu, abo o tidzeň zaš... No aľe prišlo to takoj a sposobom chtori asi malokto z nas čekal. A tak nam ňeostava ňič, ine iba še bars ňestikac (za žadnim učelom), čekac co budze a sledovac jobovki – dze še keľo ľudzi nakaželo, dze keľo umrelo, dze še to furt richlo zhoršuje, dze pomalši, dze maju noveho precedu a dze še to azda už pomaľučki zľepšuje a tote zos ľepšim zrakom (najnovši še už medzi ňich počitam i ja) možno už i vidza toto ľegendarne švetelko na konci tunela. No ta už še calkom cešim až nam budze umožňene zaš še stretnuc vof karčme (no dobre, i vof ťelocvičňi) a pripijeme sebe na to, že zme to šicke vof, jakim-takim, zdravi prežiľi. Aľe ňe zhurta, zos paľenku. Iba tak pijanko. Jak to robi Miloš a Miňko – zos rumom. Hocijakim... (A hlavňe bez ruškoch, bo zos ňima bi zme še iba poľivali a ňenošce aňi mišačku, kto robice z domu, bo totu ňevipiješ)
Zatiaľ čistý:
Hóm o fis [63] Páči sa mi
Ma poslaiĺi na hómofis. Tak mi majster doniesol na tretie poschodie miešačku. Neviem, čo s ňou.
SK optimista:
Uvidíte, že raz sa celej pandémii zasmejeme. Možno nebudeme úplne všetci, ale zasmeje sa.
SK:
Po voľbách. Ale nielen... [46] Páči sa mi
Radšej budem žiť ako optimista a mýliť sa ako žiť ako pesimista a mať vždy pravdu...
SK:
Zamyslenie [64] Páči sa mi
"Ta neška zme bavili basket, znace, že to streda abo pjatek". I še to rimuje... Calkom dobri pocit som mal, bo nas bulo do ošaľeňja, das šternác. Teda pjatek zme to bavili. To calkom reprezentativna vzorka, bo streda silňejša, nas biva das 10 až 14 a vof pjatej das 6 až 8 koni a kobiliek. Calkom temu ňerozumim, bo vof štvartek idzeme do roboti /podaktori/ a v sobotu ňe. Asi to bude farmaceutom, že ňepredvidaňe prišom bavic vof stredu a ňe, jak ma vo zviku vof pjatek. Un veľmi rozumni chlop, co rozumi našemu ťelu /dokonca i svojemu/, bo nas naučil aktivovať dehidrodenazu /enzim DHG -pozri nižšej/. Pre neznalich, co dole nečitaju : DHG je ňeskutočni v tom, že nas chrani pred alkoholom !!!! Na Prednej Hore v Coburgovom palacu tiž o tim coška znaju. Ta mal meňini a šicke ho maju radi, ta prišli. Je to zaujimavi mix tote našo mančefti. Že vraj modri a proti červeni. Skusim vekovi rozptil hračov a hračiek : mala Miška 38, Kamilka ňeznam keľo, potom to stupa a stupa od mladňakov napr. 45 ročnich až do nas deduškov, ktori še čujeme na 50.... Ešči mala poznamka : ňebojujme za viťazstvo v stredu a pjatek cez mrtvoli, ale zahrajme si basket pre radosť.
Ja:
Stará múdrosť [44] Páči sa mi
Keď prišli pre žida, bol som ticho, keď prišli pre protestanta, bol som ticho, keď prišli pre katolíka, bol som ticho, keď prišli pre gaya bol ticho, keď prišli pre lesbu, bol som ticho, keď prišli pre mňa, nemal sa kto ozvať ......
Kuň. Še volam SK.:
Ľen tak, že bi bulo dobre. [73] Páči sa mi
Čaute priatelia. Vy, kto dnes znovu po nejakom čase prídete na našu stránku, snáď oceníte to, že náš najlepší žurnalista, istota v streľbe zo stredných vzdialeností a náš najväčší intelektuál, napísal taký krásny článok ako účastník zájazdu z Mukačeva 2020. Po toľkých premárnených sekundách, hodinách, dňoch, kedy na tejto stránke, ktorú sledovali neskutočné množstvá priateľov basketbalu Starých koní a Prešovských kobyliek ste o nás nič nevedeli, by sme znovu chceli začať skromné a priateľské odovzdávanie správ o nás. Táto stránka mala celkom peknú návštevnosť, niekedy si tu nejakú správu prečítalo až 100 - 120 čitateľov. Čo to je oproti stotisícom miliónom vzhliadnutí napr. na YouTube. Ale tá celosvetová stránka s videami má jednu slabosť. Nevie hrať BASKET. Takže našich "zopár sto až stodvadsať" čitateľov nám robilo veľkú radosť vždy a dúfame, že aj vám , keď sme si ju prečítali. Skúsime sa trošku definovať v roku Pána február 2020. : Staré kone : Je to celkom pekné, že také "jadro" už existuje zhruba od roku 1982: Brok, Otík, Miňko, Džony, Ďuri. To je už neskutočných 38 rokov. Potom prišli naši priatelia, ktorí majú to šťastie, že sú mladší /smajlík/. Tak sme spolu hrali a hráme basket až do dnešných dní. Historicky sa prešovský mužský basket hral na najvyššej československej úrovni len dva roky, ak sa nemýlim tak v rokoch 1962 a 1963 /Molokáč, Milan Benko, tréner Bovan a iní/ Prešovské kobylky : V Prešove mal vždy ženský basket oveľa vyššiu úroveň ako mužský. Ženy hrali československú ligu pod hlavičkou Strojstav, potom Slävia VŠ a iné atď, tá história je prekrásna, baby boli na Olympiádach, na Majstrovstvách sveta atď. Prečo to spomínam je skutočnosť, že dnes sa stretávame v telocvični aj na rôznych akciách v mixe babi- chlapi zhruba v rokoch od 38 ročných po 64 ročných, samozrejme ľudia nie sú tí, o ktorých hovorím vyššie. Dnes sme sa zase streli v telocvični. Bolo nás štrnásť kusov. Celkom pekná účasť. A ešte jeden starý kôň mal narodky, tak nech žije a s ním všetci baskeťáci od Ostravy počnúc až po Humenné a iné kraje, ktorým táto hra niečo hovorí.
Mukačevo 2020 II:
Vôľa božia [68] Páči sa mi
... i požiadal Boh Slovákov na Ukrajine: "Будь ласка". A zopár z nich ho vyslyšalo...
Načítať ďalšie